Obec je doložená z roku 1337 ako Tupulya, Tupulia, neskôr ako Topolya (1786), Topoľa (1920); po maďarsky Topolya, Kistopolya. Obec bola zemianskym majetkom, v roku 1454 však patrila panstvu Humenné, neskoršie Szirmayovcom. V roku 1556 nebola zdanená, v roku 1720 mala mlyn a 11 domácností, v roku 1787 mala 54 domov a 344 obyvateľov, v roku 1828 mala 48 domov a 327 obyvateľov. V 19.-20. storočí tu mali majetok Andrássyovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením dreveného uhlia.
            Prvý písomný doklad o obci Topoľa sa nachádza v daňovom súpise z roku 1588, keď boli tamojší obyvatelia prvýkrat zdanení. Zo zdanenia v tomto roku a rokov nezdanenej lehoty vyplýva, že obec vznikla okolo roku 1570. Založil ju nepochybne Šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva. Už v roku 1612 tu bola vodná píla. Od svojho založenia, až do poslednej tretiny 17. storočia, ako súčasť humenského panstva, patrila obec nepretržite Drughetovcom. V roku 1623 tam na celom šoltýstve hospodárila jedna  šoltýska domácnosť, sedem valašských a osem želiarských domácností.  V 2. Štvrtine 17. storočia počet obyvateľov v obci vzrástol, avšak na prelome 17. a 18. storočia obyvatelia dedinu opúšťali. V roku 1720 tu bolo jedenásť sedliackych domácnosti a mlyn. Obec vtedy patrila Szirmayovcom. V roku 1787 mala obec 54 domov, v roku 1828 tu bolo 48 domov. V roku 1975 tu bol mlyn s mlynárom Jackom Melnikom. V roku 1866 sa spomínajú dva mlyny patriace Andrássyovcom, ktorým v 19. – 20. storočí v obci patrili i ďalšie majetky. Patril im aj kaštieľ, ktorý koncom 19. storočia postavil Gejza Andrassy.
            Od roku 1933 v ňom bola umiestnená správa vojenských lesov a ubytovňa pre lesníkov. Zbúraný bol v roku 1990. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením dreveného uhlia. Prvá drevená škola bola v obci postavená v roku 1810. Murovanú školu postavili zhruba o sto rokov neskôr, v roku 1913. V rokoch 1939 – 1944 bola obec pričlenená k Maďarsku. Oslobodená bola 26. októbra 1944. Po vojne odchádzali obyvatelia za prácou do Čiech, neskôr sa zamestnávali v Snine, Humennom a Uliči. V 50 a 60-tych rokoch bolo v obci postavené pohostinstvo, obchod, kultúrny dom, ukončená elektrifikácia a asfaltová cesta. V roku 1959 sa začalo s výstavbou novej školy.