Karpatskí Rusíni
Karpatskí Rusíni žijú v samom srdci Európy pozdĺž severných a južných svahov Karpát. Ich domovina sa rozprestiera na rozhraní Ukrajiny, Slovenska a Poľska. Okrem týchto krajín žije menší počet karpatských Rusínov v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a Českej republike. V žiadnom štáte nemajú karpatskí Rusíni administratívne vyčlenené územie.
Zemepisná poloha a hospodárstvo
Tri štvrtiny karpatských Rusínov Európy žijú na Ukrajine, presnejšie v jej Zakarpatskej oblasti (historicky Podkarpatská Rus). Na Slovensku žijú karpatskí Rusíni v severovýchodnej časti krajiny, v Prešovskej oblasti. Na severných svahoch Karpát žili tradične v juhovýchodnom Poľsku, oblasti známej ako lemkovský región. Po druhej svetovej vojne boli lemkovskí Rusíni deportovaní z karpatskej oblasti. Niekoľkým tisícom z tých, ktorí zostali v Poľsku, sa podarilo vrátiť do Karpát, hoci väčšina zostala roztrúsená v západných (Sliezsko) a severných oblastiach krajiny. Okrem toho existuje niekoľko karpatskorusínskych dedín na juh od Tisy v Maramureši (severné Rumunsko) a niekoľko usadlosti v severovýchodnom Maďarsku.
Okrem karpatskej domoviny žijú Rusíni ako prisťohovalci v susedných krajinách. Najstaršia imigrantská komunita pochádzajúca z polovice 18. storočia žije vo Vojvodine (historicky Bačka) a v Sreme bývalej Juhoslávie, t. j. súčasnom severnom Srbsku a východnom Chorvátsku. V Českej republike žijú karpatskí Rusíni predovšetkým na severnej Morave a v hlavnom meste Prahe, kde sa väčšina prisťahovala po druhej svetovej vojne. Najväčšia komunita mimo ich domoviny sa nachádza v USA. V rokoch 1880-1914 sa za more vysťahovalo asi 225 000 karpatských Rusínov. Usadili sa predovšetkým v priemyselných oblastiach severovýchodných a severocentrálnych štátov, kde dodnes žije väčšina ich potomkov. Menší počet karpatských Rusínov imigroval do Kanady a Argentíny v 20. rokoch, do Austrálie v 70. a 80. rokoch nášho storočia.
Karpatskí Rusíni nemajú vlastný štát. Prinajlepšom fungujú ako právne uznané národnostné menšiny v niektorých, ale nie všetkých krajinách kde žijú. Podobne ako v histórii iných národnostných skupín bez vlastného štátu, ani karpatskí Rusíni neboli ochotní identifikovať sa ako takí, alebo jednoducho povedané, ich takto neregistrovali vlády štátov, v ktorých žili. Z týchto dôvodov nie je možné v mnohých krajinách uviesť presný počet karpatských Rusínov. Primeraný odhad naznačuje, že vo svete ich je asi 1 500 000.
Do roku 1945 veľká väčšina Rusínov obývala asi 1 000 malých dedín v karpatskej domovine s priemerným počtom 600-800 obyvateľov. Okrem karpatských Rusínov žilo v každej dedine malé percento (obyčajne 5 % - 15 %) osôb predstavujúcich iné národnostné skupiny. Väčšinou sem patrilo niekoľko židovských rodín (majitelia malého obchodu a krčmy ako aj poľnohospodári), Rómovia, ktorí často žili na periférii dediny, maďarskí, poľskí, slovenskí alebo českí úradníci (žandár, notár, učiteľ). Karpatskí Rusíni boli väčšinou zamestnaní ako poľnohospodári, chovatelia dobytka (predovšetkým oviec) alebo pracovali v lese. Hornatý terén, charakteristický pre oblasť obývanú Rusínmi, nikdy ne umožňoval rozsiahlu poľnohospodársku produkciu. Preto boli karpatskí Rusíni obyčajne chudobní, aby prežili, často boli nútení pracovať v susedných krajinách alebo museli natrvalo emigrovať do cudziny, predovšetkým do USA.
Po druhej svetovej vojne boli v karpatskej domovine (alebo neďaleko nej) postavené priemyselné podniky a veľa Rusínov sa z dedín presťahovalo do neďalekých miest. Tieto mestá (Užhorod, Mukačevo, Prešov, Humenné, Košice. Michalovce, Sánok, Nowy Sacz, Gorlice, Novi Sad) sa väčšinou nachádzajú mimo karpatskorusínskeho etnolingvistického územia. Mnohí Rusíni, ktorí odišli, si v mestách založili rodinu, navštevovali slovenské, poľské, ruské, ukrajinské či srbské školy a nakoniec sa vzdali svojej karpatskorusínskej identity.
Karpatskí Rusíni žijú v samom srdci Európy pozdĺž severných a južných svahov Karpát. Ich domovina sa rozprestiera na rozhraní Ukrajiny, Slovenska a Poľska. Okrem týchto krajín žije menší počet karpatských Rusínov v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a Českej republike. V žiadnom štáte nemajú karpatskí Rusíni administratívne vyčlenené územie.
Zemepisná poloha a hospodárstvo
Tri štvrtiny karpatských Rusínov Európy žijú na Ukrajine, presnejšie v jej Zakarpatskej oblasti (historicky Podkarpatská Rus). Na Slovensku žijú karpatskí Rusíni v severovýchodnej časti krajiny, v Prešovskej oblasti. Na severných svahoch Karpát žili tradične v juhovýchodnom Poľsku, oblasti známej ako lemkovský región. Po druhej svetovej vojne boli lemkovskí Rusíni deportovaní z karpatskej oblasti. Niekoľkým tisícom z tých, ktorí zostali v Poľsku, sa podarilo vrátiť do Karpát, hoci väčšina zostala roztrúsená v západných (Sliezsko) a severných oblastiach krajiny. Okrem toho existuje niekoľko karpatskorusínskych dedín na juh od Tisy v Maramureši (severné Rumunsko) a niekoľko usadlosti v severovýchodnom Maďarsku.
Okrem karpatskej domoviny žijú Rusíni ako prisťohovalci v susedných krajinách. Najstaršia imigrantská komunita pochádzajúca z polovice 18. storočia žije vo Vojvodine (historicky Bačka) a v Sreme bývalej Juhoslávie, t. j. súčasnom severnom Srbsku a východnom Chorvátsku. V Českej republike žijú karpatskí Rusíni predovšetkým na severnej Morave a v hlavnom meste Prahe, kde sa väčšina prisťahovala po druhej svetovej vojne. Najväčšia komunita mimo ich domoviny sa nachádza v USA. V rokoch 1880-1914 sa za more vysťahovalo asi 225 000 karpatských Rusínov. Usadili sa predovšetkým v priemyselných oblastiach severovýchodných a severocentrálnych štátov, kde dodnes žije väčšina ich potomkov. Menší počet karpatských Rusínov imigroval do Kanady a Argentíny v 20. rokoch, do Austrálie v 70. a 80. rokoch nášho storočia.
Karpatskí Rusíni nemajú vlastný štát. Prinajlepšom fungujú ako právne uznané národnostné menšiny v niektorých, ale nie všetkých krajinách kde žijú. Podobne ako v histórii iných národnostných skupín bez vlastného štátu, ani karpatskí Rusíni neboli ochotní identifikovať sa ako takí, alebo jednoducho povedané, ich takto neregistrovali vlády štátov, v ktorých žili. Z týchto dôvodov nie je možné v mnohých krajinách uviesť presný počet karpatských Rusínov. Primeraný odhad naznačuje, že vo svete ich je asi 1 500 000.
Do roku 1945 veľká väčšina Rusínov obývala asi 1 000 malých dedín v karpatskej domovine s priemerným počtom 600-800 obyvateľov. Okrem karpatských Rusínov žilo v každej dedine malé percento (obyčajne 5 % - 15 %) osôb predstavujúcich iné národnostné skupiny. Väčšinou sem patrilo niekoľko židovských rodín (majitelia malého obchodu a krčmy ako aj poľnohospodári), Rómovia, ktorí často žili na periférii dediny, maďarskí, poľskí, slovenskí alebo českí úradníci (žandár, notár, učiteľ). Karpatskí Rusíni boli väčšinou zamestnaní ako poľnohospodári, chovatelia dobytka (predovšetkým oviec) alebo pracovali v lese. Hornatý terén, charakteristický pre oblasť obývanú Rusínmi, nikdy ne umožňoval rozsiahlu poľnohospodársku produkciu. Preto boli karpatskí Rusíni obyčajne chudobní, aby prežili, často boli nútení pracovať v susedných krajinách alebo museli natrvalo emigrovať do cudziny, predovšetkým do USA.
Po druhej svetovej vojne boli v karpatskej domovine (alebo neďaleko nej) postavené priemyselné podniky a veľa Rusínov sa z dedín presťahovalo do neďalekých miest. Tieto mestá (Užhorod, Mukačevo, Prešov, Humenné, Košice. Michalovce, Sánok, Nowy Sacz, Gorlice, Novi Sad) sa väčšinou nachádzajú mimo karpatskorusínskeho etnolingvistického územia. Mnohí Rusíni, ktorí odišli, si v mestách založili rodinu, navštevovali slovenské, poľské, ruské, ukrajinské či srbské školy a nakoniec sa vzdali svojej karpatskorusínskej identity.
