Alexander Duchnovič
rusínsky buditeľ, básnik, pedagóg, historik
* 24.04.1803 - † 1865
Vzdelanie
gymnázium
1821-1823 štúdium filozofie v Košiciach
1823 - 1827 štúdium teológie v Užhorode
Život
Alexander Duchnovič sa narodil v obci Topoľa, v okrese Humenné. Je považovaný za vedúcu osobnosť národného hnutia na východnom Slovensku a Podkarpatsku. Často je označovaný za prvého národného učiteľa.
V rokoch 1821 až 1823 študoval filozofiu v Košiciach, ďalšie štyri roky sa venoval štúdiu teológie v Užhorode. Po štúdiu pôsobil na biskupskom úrade v Prešove, ako vychovávateľ v Užhorode, gréckokatolícky kňaz v Chmeľovej a Beloveži. Od roku 1838 bol notárom biskupského poradného zboru v Užhorode, od roku 1843 kanonik biskupstva v Prešove.
Alexander Duchnovič bol tiež básnikom, autorom divadelných hier, historikom, zakladateľom ľudových škôl, autorom učebníc pre žiakov a ich učiteľov. V polovici 19. storočia sa stal ústrednou postavou kultúrneho života veriacich prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Najmä však tým, že založil prvý internát na východnom Slovensku pre deti z chudobných rodín.
Politickému dianiu sa začal venovať v roku 1847, ako zástupca prešovskej kapituly sa zúčastnil na poslednom uhorskom stavovskom sneme. O spoločenské, politické a národné pomery Rusínov a Ukrajincov v Uhorsku sa začal bližšie zaujímať po vypuknutí buržoáznej revolúcie a nadviazal kontakty s predstaviteľmi rusínskeho politického života. V roku 1848 sa stal členom skupiny A. Dobrianského v Prešove, ktorá viedla rusínske národné a politické úsilie v revolučnom Uhorsku a vypracovala prvý národný politický program Rusínov v Uhorsku v duchu ich zjednotenia s Rusínmi v Halíči. Výrazne prispel k organizačnému a kultúrnemu rozvoju národného rozvoja Rusínov a Ukrajincov v Uhorsku, spolupôsobil pri tvorbe základov ich národného obrodenia. Alexander Duchnovič na jednej strane uznával príslušnosť rusínskeho obyvateľstva Uhorska a Halíče k východným Slovanom, na strane druhej neuznával ich ukrajinskú národnú príslušnosť. Je považovaný za jedného z hlavných tvorcov koncepcie samostatného rusínského národa na východnom Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine a Halíči.
V roku 1849 bol zvolený za člena župného výboru Šarišskej župy. V roku 1950 založil v Prešove literárny spolok s významným vzdelávacím poslaním, ktorý viedol do roku 1853. Mesto sa tak stalo na začiatku 50. rokov 19. storočia strediskom národného života Rusínov a Ukrajincov v Uhorsku. V tomto období založil prvú požičovňu kníh, vydal tri ročníky almanachu Pozdravlenje Uhorskich Rusinov a prvý rusínsky kalendár. Za dôležité považoval vzdelávanie predovšetkým mladej generácie. Študentov učil v rodnom jazyku, v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva. Je autorom viacerých učebníc, ktoré boli dlhé roky, jedinými príručkami používanými v národnostných školách. Je tiež autorom prvého šlabikára s názvom Narodnaja pedagogija v poľzu učiľišči i učitelej seľskich.
Napísal resp. zostavil rukopisnú zbierku Privitatae cogitationes, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz umeleckej tvorby spisovateľa a básnika týchto rokov.
V roku 1862 za pomoci nadšencov založil v Prešove Spoločenstvo svätého Jána Krstiteľa, ktoré podporovalo v štúdiu na stredných a vysokých školách schoponých žiakov z chudobnejších vrstiev obyvateľstva.
Alexander Duchnovič bol aj prívržencom slovenského národného hnutia v kultúrnej a organizačnej práci, čerpal z neho skúsenosti a podnety. S jeho predstaviteľmi udržiaval styky najmä na východnom Slovensku. Členmi jeho literárneho spolku boli aj J. Záborsky, P. Kellner, B. Nosák. Prispieval do Slovenskej tlače. Na znak priateľstva napísal po slovensky báseň Toast. O jeho buditeľskej činnosti písali J. M. Hurban, J. Botto, Sasinek a iní. B. Nosák mu venoval v roku 1854 báseň.
Zdroj: www.osobnosti.sk
